Petr Hugo ŠLIK: Den kdy se potkali
HODNOTENIE: 70%
Niekedy
potrebujem knižky na svoj tzv. „speed
reading“. Zväčša po takých knihách siaham po dočítaní ťažkej detektívky
alebo rozsiahlejšieho románu, aby som si prečistila hlavu. Sú to knihy na reset
knihomolskej duše. A preto musia byť krátke,
priamočiare a jasné. A tieto
kritériá Šlikova kniha spĺňa na 100% - máte ju prečítanú za pár hodín.
Dej
zachytáva jeden jediný deň muža a ženy v Prahe
– Petra Čecha a Lucie. Petr Čech
žije so svojou mamou, lebo nie je schopný postarať sa sám o seba. Jeho príbeh
je zároveň popretkávaný spomienkami Petrovej matky, v ktorých sa na chvíľu vrátíme
k spartakiáde a socializmu. V celom príbehu autor používa celé meno hlavného
hrdiny a nie náhodou si zvolil priezvisko Čech… A neviem sa zbaviť pocitu, že
postava Petra Čecha je v niektorých odtieňoch silne autobiografická.
Veronika,
ženská postava príbehu je klasická mladá „single“ z veľkomesta, ktorá
pracuje ako asistentka riaditeľa, býva so svojou mačkou a voľné chvíle trávi
úmornými hodinami zumby, mamby a obdobnými súčasnými „trendy“ tréningami.
Medzitým sa pláca medzi telefonickými rozhovormi so svojou rodinou, kamarátkami
a rieši obvyklé ženské ťažkosti so vzťahmi.
V deji
žiadne nápadné zvraty nečakajte, v knihe ide skôr o vyvolanie určitého efektu. Šlikovi
ide o reakciu, tichý protest, nastavenie zrkadla. Nepíše okato, neukazuje
prstom, všetko jednoducho zabalí do zdanlivo obyčejného príbehu.
To
čo je podstatné nájdete niekde v pozadí, medzi riadkami. To nevypovedané
autor zdôrazňuje cez drobnosti, ktoré zaniesol do života postáv. Rozpráva o povrchnosti
materiálneho konzumného sveta až po prázdnotu
v ľudských vzťahoch a nevzťahoch,
samote…
O tom, že i keď máte priateľa, deti, nakoniec vždy ostávate samy.
Zvony svaté Ludmily vyzváněli práve
jedenáct hodin. Bylo chladno, ulice Jugoslávská byla prázdná, jen před obchodem
s elektronikou ležel a chodníku jakýsi opilec. Petr ho opatrně překročil a
kráčel dál, přestože by si ze všeho nejraději lehl hned vedle něho. Cítil se
všemi opuštěný.
Jeho
opisy každenného života v Prahe sú
skvelé. Konkrétne známe pražské lokály, krčmy, kiná, budovy a ulice, všetko
autor pekne nechal na svojom reálnom mieste a dosadil svoje postavy, aby im tak
vdýchol ešte väčšiu dávku autenticity. Mám rada, keď postavy v knihách ožívajú
na miestach, ktoré osobne poznám. Mám pocit,
že by som ich tam mohla stretnúť.
Veľmi
ma bavia jeho opisy všedných úkonov:
Když se vrátila do kuchyně, dolila
si kávu s mlékem (polotučným) a osladila ji třtinovým cukrem. Smíchala si
ovesné vločky s jogurtem (nízkotučným) a začala snídat. Bohužel, zrovna v tu
chvíli se hudební dramaturg Radiožurnálu rozhodl zpříjemnit svým posluchačům
ráno kterousi písní od skupiny Elán.
A
navyše je vtipný:
„U jedněch prášků je v českým návodu
napsáno, že se mám vyvarovat jakékoliv náklonnosti. Trošku jsem tápala, co to
jako znamená, ale na druhý straně je ještě slovenská verze a tam je napsaný, že
prostě nemám mít pohlavní styk. Ještě že ti Slováci mluvěj jasně.“
Šlik
opisuje príbeh, ale v pozadí sa
odohráva niečo veľmi melancholického. Je to tým o čom a ako autor píše.
Neviem ako sa mu to podarilo, ale napriek tomu, že na prvý pohľad sa vám príbeh
bude zdať ako ľahký, pružný, svieži a dynamický, tak v skutočnosti si po
dočítaní knihy poviete, že je to vlastne smutný
príbeh.
Kniha funguje ako nenápadné memento, smutné zrkadlo, krutý zápisník dnešnej doby.
Verne opisuje pražský život pracujúch ľudí, ktorí neustále po niečom túžia, večne nie sú spokojní, stratení, vlastne
v konečnom dôsledku ani nevedia čo
hľadajú. Len sa snažia vyplniť tú prázdnotu, bojujú s financiami,
vzťahmi v rodine a neustálym pocitom toho, že „tí druhí“ sa majú lepšie.
Za
to musím dať autorovi hold, nakoľko má nesmierny talent na zachytenie nálady a
prvkov súčasného sveta. Kniha sa číta veľmi ľahko, jeho štýl je mierny, akoby
písal slohovú prácu do školy.
Núti
vás zamyslieť nad tým, čo vlastne robíme a čo
je v živote dôležité.
Pretože
to môže byť príbeh každého z nás…
* Čo mi prišlo ako dobrý nápad a originálny
zvrat je, že sa v závere dozviete niečo viac o zrode samotnej knihy.
Nechcem tu zbytočne vypúšťať spoiler,
ale prišlo mi to vtipné a osobné… akási
barlička pre čitateľov, vtipná vsuvka, ktorá vám pomôže pochopiť určité atributy
knižky…
Petr Hugo ŠLIK
Knížka vypadá vážně moc dobře :) mám ráda podobné knihy, a když jsou české - paráda! :) děkuji za krásnou recenzi i za tip na čtení :)
OdpovedaťOdstrániťahoj Owlie, ďakujem za milý komentár, ja mám tiež najradšej slovenské a české knihy .-)
OdpovedaťOdstrániťKrásná recenze, ale mám pocit, že už jsem jí komentovala, poslední dobou se mi ztrácí komentáře asi zapomínám vyplnit ty čísla nebo nevím :)
OdpovedaťOdstrániťNie, nekomentovala, pretože by som Ťa mala v nepublikovaných :-) tak ja dám tie písmená preč, je to otrava, díky za tip!
OdpovedaťOdstrániťNejlepší kombinace - knížka, kafe a něco dobrýho k tomu.) Jinak děkuju za tip, tuhle knížku si určitě opatřím.)
OdpovedaťOdstrániťja ďakujem za komentár a želám príjemné chvíle pri čítaní knižky s niečím dobrým .-)
Odstrániť