Mária MODROVICH: Tichý režim
HODNOTENIE: 85%
„Sukňa ženy musí byť taká široká, aby pod ňou skryla všetky mužove chyby.“
Nová kniha slovenskej spisovateľky Márie Modrovich: Tichý režim je môj nahorúcejší TOP tip na nadchádzajúcu jar. Na túto knihu som čakala ako na zjavenie. Som totiž vyhladovelá po autentickej mladej slovenskej krvi. Pretože kvalitnej súčasnej a hlavne SLOVENSKEJ literatúry je ako šafránu. Okrem Michala Hvoreckého vlastne nepoznám súčasného slovenského autora, ktorý by písal "moderne" a neboli to nejaké rýchlovykvasené umelé texty.
Tichý režim je trendy kniha. Plne vystihuje súčasný mladý životný štýl - Facebook, New York, on-line láska, žiarlivosť, nevera, štipka skrytého hipsterstva, skype, uchyláci, stalking, inboxy, sex, chladná emočná brutalita deformovaných vzťahov - nevzťahov, krívajúce základné hodnoty, voyerizmus, pochybnosti, hľadanie ženstva a samej seba – to všetko nájdete v Tichom režime, ktorý ani náhodou nie je tichý. Skôr naopak – kričí a zúri pod pokrievkou zdanlivej laxnosti a ľahostajnosti, zároveň však ukazuje zúfalstvo a prázdnotu súčasných ľudských vzťahov. Pretvarovanie online.
Na tento román sa budete musieť sústrediť. Modrovich vás núti svojím pestrým a štylisticky prepracovaným textom vnímať každé slovo, každú myšlienku. Román je napriek všadeprítomnému sarkazmu ženský, ale takým iným spôsobom. Nie je to klišé. Akoby ste Helenine opisované stavy už poznala.
„Čo s tým? Bola dosť stará na to, aby vedela, že sa svet neprestane točiť kvôli láske. Svet k nim bol rovnako ľahostajný ako všetci ostatní. Krútil sa ďalej, mechanicky, nezaujato, nútil Helenu, aby svoje mozgové bunky preskupovala do efektívnejších zhlukov. Pripomínal jej, že treba pracovať, česať si vlasy a obliekať si teplé svetre, keď príde jeseň.“
Autorka sa dotýka každého uhla ženskej duše, prežívania vzťahov, mužov, žiarlivosti, sklamaní, rozchodu, nevery. Všetky pocity v jednom balíčku. Vzájomne sa prelievajú a ona ich líči s patričným pátosom, zároveň však necitlivo a ironicky.
Viac než prekvapivé a neštandartné je prepojenie milostného príbehu s príbehom divného voyera Fritza. Postava, ktorá žije v Rakúsku so svojou matkou a vo svojej pivnici konštruuje hrôzostrašný mučiaci prístroj. Fritz je bábkoherec a rád by mal niekoho pod kontrolou. Autorka týmto pretína klasickost milostného príbehu. Vítala som tento vstup ako vzrušujúce osvieženie, neštandartné prepojenie dvoch svetov, ktoré napriek absolútnych rozdielov majú predsa len niečo spoločného…
Vo svojej podstate je každý sám. A zmena statusu na facebookovom profile na tom nič nezmení. Najmä ak svoju lásku vídate cez skype a chatujete s neznámymi o svojich najskrytejších túžbach a strachoch. Všetci sme si cudzí a zároveň chceme blízkosť.
Zaujímavé je, že i napriek tomu, že román má svoj príbeh, pripadalo mi, akoby som čítala denníkové zápisky nejakej ženy. Asi je to skôr tým, že autorka dala nahliadnuť hlboko do vnútra hlavnej postavy. Vidíme a cítime úplne všetko. Vieme o všetkom a zároveň ničom. Roztrieštenosť Heleny je tak typická pre ženské charaktery...
„Von z pivnice, Helena!
- von z pivnice: nikdy sa odtiaľ nedostaneš, nikto sa odtiaľ nedostane. To by si si najskôr musela uvedomiť, že si vnútri. Keď som kedysi bežala zo svojej pivnice za normálnym životom, nevedela som sa dočkať, bola som bereit ako mladá športovkyňa pred prvou olympiádou. Pripravená na čo?“
Bože, a ako som sa vyžívala v mäkkučkej slovenčine! Ešte aj nadávky v nej pôsobia poeticky. V kontexte románu mi prišli absolútne normálne a dokonca bolo ich použitie v niektorých častiach nevyhnutné.
Modrovich preskakuje bez problémov zo slovenčiny do angličtiny, potom do nemčiny, do textu pridáva grafické hračky, symbolické srdiečka. Je to voľné a text skvelo prúdi a nenudí. Má to švih a šťavu. Slovenčina dokáže byť niekedy neskutočne ťažkopádna a preto ma tieto malé odbočky a jazykové skákačky bavili.
Svieži, trendy román o súčasných ženách, o tom, aké dokážeme byť niekedy trapné, hlúpo naivné a zároveň silné. Skvelá sonda do duše a myslenia mladej ženy v zrkadlení dnešnej doby, ktorá viac stavia na vonkajšom obraze, než na vnútornej spokojnosti.
Kniha je sama o sebe neuchopiteľná. Naoko banálna téma ukrýva vtipno-smutné rozprávanie, ktoré zhltnete ako sladký donut s ružovou polevou. A dajte si k tomu kávu zo Starbucksu. Nebojte, bude vám chutiť…
Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu Drewo a srd.
Knižku je možné kúpiť tu.
Debutovala v roku 2011 zbierkou poviedok Lu & Mira. Jej prozaické texty v slovenčine a angličtine vyšli v časopisoch na Slovensku, USA a vo Veľkej Británii. Pravidelne prispieva do denníka SME, na portál jetotak.sk, a spolupracuje s časopisom VLNA a ďalšími.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára