sobota 4. januára 2014

KNIHA O TUNIAKOCH, MORI A O TOM, ŽE VŠETKY KNIHY OD DESCARTESA TREBA SPÁLIŤ

Sabina Bermanová: Žena, která se ponořila do srdce světa

Objavila som ju v jednom z tých dní, keď nemáte peniaze, ste pred výplatou a predsa sa trepete do kníhkupectva s úmyslom "idem sa len pozrieť", ale už aj tak viete, že svoje posledné obetujete zase na knižku. Zamierila som k obrovskej drevenej krabico-polici na kolieskach, kde sa zvyknem hrabať v akciových knihách. Povačšinou nestoja za nič, ale táto ma okamžite zaujala svojou jemnou obálkou, na ktorej sa leskli tuniaky plávajúce cez celú titulku. Najprv som si pomyslela, že to bude asi nejaká gýčová nasladlá blbosť, ale úvod začínal poeticky a nejako divne. Dobré znamenie. A bola tam jedna jediná. No nechám ju tam? Zaplatila som 48,-Kč a spokojne som si vykročila domov. 


Knižka sa mi dlho sušila na poličke, pokúšala som sa ju začat čítat, ale akosi som sa nevedela chytiť. Tak som to nechala tak. Až jeden víkend v polozúfalstve a túžbe po nejakom ľahšom čítaní som ju našla, skoro som na ňu už zabudla. Dala som jej ešte šancu...

Dopredu vás upozorňujem, že ak nemáte rada snivé romány, tuniakov, divné outsiderské dievčenské charaktery, more a zvieratá, tak sa do tejto knihy ani nepúšťajte.

Autorka opisuje zdanlivo obyčajný príbeh Isabelle, ktorá prichádza do mexického mesta Mazatlán, aby prevzala svoje dedičstvo - továrňu na tuniaky. V dome svojej zosnulej sestry nachádza špinavé, osamelé, divoké dievčatko, ktoré vydáva len akési čudesné zvuky a kŕmi sa pieskom z pláže.