PREČO JE DOBRÉ MAŤ SVOJHO KNIŽNÉHO HRDINU

Na svoju prvú knižnú hrdinku si pamätám veľmi dobre. Volala sa Terry, mala 15 rokov, bola neobyčajne drzá, nosila fialové vlasy, iná, neznášala dospelých, chodila bosá po rozpálených nemeckých uliciach, najradšej trávila čas sama a bola strašne silná.

Terry bola hlavnou hrdinkou románu Lady Punk (1994). Knihu som čítala ako dvanásťročná a niektoré jej časti si v mysli vybavujem doteraz. To ako vzpurne dokázala hlavná hrdinka vzdorovať okolnému svetu a ako som závidela jej zdanlivo silné „brnenie“, ktoré nosila, aby bola chránená.

Potom sa ku mne za pár rokov dostala kniha od Petera Hoega – Cit slečny Smilly pre sneh, ktorá je moja naprostá, absolútna srdcovka, jednička. Najobľúbenejšia a najlepšia kniha akú som kedy čítala.

Smilla síce nie je punkerka navonok, ale dušou je to rebelka. Naprosto neskrývane a fanaticky som knihu čítala znovu a znovu. Fascinovala ma Smillina nebojácnosť, jasné, logické myslenie, tichá introvertná povaha, ktorá sa však vedela zapeklite orientovať v nebezpečnom svete.

Mimochodom, si myslím, že táto kniha stála na začiatku súčasného trendy fenoménu severských detektívok. Cit slečny Smilly bola pilotnou knihou, ktorá započala ten nezastaviteľný príliv zasnežených krutých a napínavých príbehov zo severu.

A nakoniec pán StiegLarsson stvoril misis LisbethSalander. Tú divnú stalkerku, hackerku, punkerku, rebelku a celá temná séria Milénia ma totálne pohltila… A vytrvala až doteraz.

Silné ženské charaktery v literatúre ma fascinovali odjakživa. A doteraz s určitosťou nedokážem vysvetliť prečo. Asi preto, lebo mi pomáhali prekonávať moje vlastné obavy, strachy a pochybnosti. Keď som v živote len raz pocítila rezignáciu, pocit toho, že chcem niečo vzdať, spomenula som si na Lisbeth alebo Smillu a vedela som, že dokážem všetko čo chcem.

Nie je to čarovné? Mám v knihách stokrát radšej inteligentné ženské protagonistky ako prihlúple hrdinky, ktoré sa v celom príbehu len hihňajú a vedú nezmyselné dialógy „o vzťahoch“. Mám rada ženy činu. Hrdinky, ktoré sa neboja hovoriť čo si myslia, s ľahkosťou nasadnú na motorku potom, čo niekomu nakopali prdel, zároveň sú však v hĺbke duše nesmierne krehké a citlivé.

Všetky moje obľúbené hrdinky majú spoločné rysy:

• Byť nezávislou a nezadanou neznamená vždy to, že vás nikto nechce, ale to že nezávislou ste sa jednoducho ROZHODLA byť.
• Nebáť sa v tme ničoho a nikoho.
• Používať svoj mozog viac než svoje šminky.
• Jazdiť na motorke, nosiť punkový účes a používať sarkazmus je dovolené. Vždy!
• Naučiť sa naivne nedôverovať, ale dôkladne preverovať.
• Tvrdohlavosť a drzosť je vždy cesta k tomu, čo chcete dosiahnuť.
• Vždy byť silná a nikdy sa nenechať ničím a nikým zraziť na kolená.
• Vždy hľadať pravdu a konať spravodlivo.
• Byť rafinovaná a zároveň nenápadná tam, kde to situácia vyžaduje.
• Chrániť tých, ktorí to potrebujú. 

Myslím, že hrdinovia, s ktorými sa stotožňujeme veľa vypovedajú o nás samých. Odrážajú náš charakter. Alebo nám len ukazujú, akými by sme chceli byť? Je fascinujúce, že niekto úplne cudzí, sediac v prítmí svojho notebooku dokáže pomocou ukladania a písania slov vytvoriť prakticky z ničoho postavu, s ktorou ste schopní sa maximálne zžiť, sledovať so zatajeným dychom každý jej pohyb, čin a slovo. Spisovatelia sú bohovia.

Ďakujem Larssonovi a Hoegovi za to, že stvorili Smillu a Lisbeth. Možno to znie sentimentálne, ale tieto ženy ma sprevádzajú životom už veľmi dlhú dobu a čerpám z ich vzoru a sily doteraz. A naďalej určite budem…

A dúfam, že raz aj moja dcérka v knihách objaví svojich pravých hrdinov, ktorí ju budú múdro viesť, dodávať silu a guráž. Knihy sú, sakra, viac, než len príbehy… Postavy v nich pre niekoho znamenajú oveľa viac, než len hlavného hrdinu románu.

A za to im ďakujeme…

Kto je váš osobný knižný hrdina? S kým sa stotožňujete vy? A čo ste sa od nich naučili?