KNIŽNÝ PSYCHO HEAVY METAL ZO ŠVÉDSKA, KTORÝ VÁM NEDÁ SPAŤ

HODNOTENIE: 100%

„Temný je náš život. Velké je naše vrozené zklamání – díky němuž ve skandinávských lesích vůbec bují tolik pohádek…“

toto nie je detektívka. ani thriller.

Vraní dívka je sakra temná, filozofická, mrazivá, pichlavá, špinavá, čierna čierna čierna psychoanalýza tých najskrytejších zákutí ľudskej mysle. chorej mysle. narušenej. havranej.

flashbacky, pedofília, obete a trýznitelia, samoanalýzy, samovraždy, deti, sklamania, ľudské osudy, tupé násilie, ktoré vám autori naservírujú. prepchajú vás. budú to do vás búšiť až budete kričať dosť, viac neznesiem! ale oni napriek tomu pumpujú pravidelne, rytmicky, sadisticky. každou stránkou je toho viac a viac.

nejde o krutosť. ide o tú skazenosť, prehnilosť ľudského mozgu. stieranie hraníc, odkrývanie toho, čo nechceme vidieť. čo sa deje okolo nás. to vedomky i nevedomky vytesňované. je to desivá, desivá sonda do chorej duše človeka, ktorý v sebe nesie stigmu a jazvy, ktoré sa nikdy nezahoja. opisy netvorov a monštier, ktoré žijú aj v našom svete. nielen v knihách.

sama som matkou a mala som hrôzu knihu čo i len prvý raz otvoriť. na začiatok som si musela dať preventívny "screening" textu, či sa do toho vôbec budem mať chuť pustiť. pri čítaní som bola nútená odosobniť sa, inak by som tú nálož šialenstva nezvládla.

príbeh začína nálezom mŕtveho, dotrýzneného tela malého chlapca. tento prípad spúšťa kolotoč udalostí viacerých postáv – policajnej vyšetrovateľky Jeanette a psychoterapeutky Sofie. autori postupne pridávajú ďalšie postavy a ich mikropríbehy.

v románe je citeľné, že ho písali dvaja autori – príbeh a dej prekypuje nápadmi a zvratmi. možno až príliš. neviem kto by v reálnom živote zvládol toľko vyhrotených situácií a tak ťažkú minulosť. v jednom bode som mala pocit, že autori nakladajú až příliš veľkú porciu – ako na hlavnú postavu, tak i na čitateľa. Vraní dívka nie je ľahká kniha. ani náhodou.

napriek tomu, že je má príbeh viac vrstiev, nestratíte sa v ňom. autori vás šikovne vedú za ruku, pod každú kapitolu (sú sviežo krátke), vám vkladajú označenie, kde sa momentálne nachádzate – prítomnosť, minulosť. nemáte šancu v deji zablúdiť.

veľmi sa mi páčil ten minimalistický poriadok  – autori si skutočne s textom dali prácu – je vypulírovaný do poslednej bodky.

prostredie deja je typizovaný švédsky background – stockholmská sivosť,  zima, mrholiace, večne daždivé počasie, charaktery sa skoro nikdy poriadne nevyspia, všetci sú postihnutí ľahko imsoniou, sú k smrti strhaní, unavení, pološialení, je to akoby ste vhupli do abnormálneho sveta, ktorý je však ukážkovo súčasný.

knihu rozhodne neodporúčam čitateľom, ktorí sú zvyknutí na severské detektívky a chcú len napätie.  tu nájdete iný druh vzrušenia a nie je isté, že sa vám bude páčiť. je to akoby vás nútili sledovať video plné násilia, na ktoré sa strašne nechcete pozerať,  nemôžete si však pomôcť a čítate ďalej a ďalej… hltáte každé písmeno, ale zároveň to celé nenávidíte…

Vraní dívka nie je prvoplánovo  napísaný román, aj keď autorské duo sa v jednom rozhovore vyjadrilo, že ho napísali len z „z pomsty a pre prachy“. v pozadí príbehu sedí niečo viac jako len suchá túžba napísať kontroverzný krvák. niečo čierne, zabudnuté, čo trčí, tlačí a škriabe a nenechá na pokoji – kolektívne svedomie, vina za všetko čo sa v dnešnom svete deje. to všetko, na čo sa pozeráme v správách a snažíme sa predsa žiť normálne, nevnímať zlo. ale zlo tu je a vždy bude.

ja to akoby sa autori snažili násilným spôsobom ukázať to, čo vidieť nechceme. kniha je skutočne plná nechutných, šokujúcich scén a situácií, z ktorých sa citlivejším osobám môže robiť nevoľno…  ani neviem komu by som knihu vlastne odporučila. asi všetkým zvedavým, ktorých kniha niečím zaujala.

je to záludný text. plný odbočiek a filozofických myšlienok.  neviem prečo, ale od začiatku som mala pocit, že je kniha tak nejako predvídateľná.

román je však komplexný, posúva čitateľove hranice až do úplneho maxima. ako samotný text aj postavy sú vystavené tomu istému princípu – autori testujú koľko znesiete. doslova kopú do vašich hraníc. ťukajú na dušu.

po prečítaní vo vás ostáva taký ten hnusne lepkavý, nasladlý, bojazlivý pocit. ako nejaká škvrna, ktorú nie je možné vyprať.

Erik Axl Sund majú veľmi prepracovaný, disciplinovaný a perfekcionistický štýl písania. každé slovo je starostlivo vykresané, každá veta sedí.

niektoré state si budete musieť prečítať viackrát, aby ste ich pochopili a vstrebali ich význam. 

hlavne psychologické pochody a stavy šialenstva postáv sú vykreslené brilantne. dýchate a cítite spolu s postavami. a nie je to príjemné. dokážu vás vtiahnuť do deja a i keď sa bránite, prosíte, neviete s čítaním prestať.

chcela som a zároveň som nechcela aby to skončilo.

nepoviem,  že sa teším na druhý diel - som skôr sakra zvedavá.

lebo sú nepredvídateľní. a majstri v skladaní slov. fakt machri.

a strašidelní, dopekla, strašlivo strašidelní.

krá krá