HODNOTENIE: 100%
toto nie je detektívka. ani thriller.
Vraní dívka je sakra
temná, filozofická, mrazivá, pichlavá, špinavá, čierna čierna čierna psychoanalýza tých najskrytejších
zákutí ľudskej mysle. chorej mysle. narušenej. havranej.
flashbacky, pedofília, obete a trýznitelia, samoanalýzy, samovraždy,
deti, sklamania, ľudské osudy, tupé násilie, ktoré vám autori naservírujú.
prepchajú vás. budú to do vás búšiť až budete kričať dosť, viac neznesiem! ale
oni napriek tomu
pumpujú pravidelne, rytmicky, sadisticky. každou stránkou je toho viac a viac.
nejde o krutosť. ide o tú skazenosť, prehnilosť ľudského
mozgu. stieranie hraníc, odkrývanie toho, čo nechceme vidieť. čo sa deje okolo
nás. to vedomky i nevedomky vytesňované.
je to desivá, desivá sonda do chorej duše človeka, ktorý v sebe nesie
stigmu a jazvy, ktoré sa nikdy nezahoja. opisy netvorov a monštier, ktoré žijú
aj v našom svete. nielen v knihách.
sama som matkou a mala som hrôzu knihu čo i len prvý raz
otvoriť. na začiatok som si musela dať preventívny "screening" textu, či sa do
toho vôbec budem mať chuť pustiť. pri čítaní som bola nútená odosobniť sa, inak
by som tú nálož šialenstva nezvládla.
príbeh začína nálezom mŕtveho, dotrýzneného tela malého
chlapca. tento prípad spúšťa kolotoč udalostí viacerých postáv – policajnej vyšetrovateľky
Jeanette a psychoterapeutky Sofie. autori postupne pridávajú ďalšie postavy a ich
mikropríbehy.
v románe je citeľné, že ho písali dvaja autori – príbeh
a dej prekypuje nápadmi a zvratmi. možno až príliš. neviem kto by v reálnom
živote zvládol toľko vyhrotených situácií a tak ťažkú minulosť. v jednom bode
som mala pocit, že autori nakladajú až příliš veľkú porciu – ako na hlavnú
postavu, tak i na čitateľa. Vraní dívka nie
je ľahká kniha. ani náhodou.
napriek tomu, že je má príbeh viac vrstiev, nestratíte sa v ňom.
autori vás šikovne vedú za ruku, pod každú kapitolu (sú sviežo krátke), vám vkladajú
označenie, kde sa momentálne nachádzate – prítomnosť, minulosť. nemáte šancu v deji
zablúdiť.
veľmi sa mi páčil ten minimalistický poriadok – autori si skutočne s textom dali prácu – je vypulírovaný do poslednej
bodky.
prostredie deja je typizovaný švédsky background –
stockholmská sivosť, zima, mrholiace,
večne daždivé počasie, charaktery sa skoro nikdy poriadne nevyspia, všetci sú
postihnutí ľahko imsoniou, sú k smrti strhaní, unavení, pološialení, je to
akoby ste vhupli do abnormálneho sveta, ktorý je však ukážkovo súčasný.
knihu rozhodne neodporúčam čitateľom, ktorí sú zvyknutí na
severské detektívky a chcú len napätie. tu
nájdete iný druh vzrušenia a nie je isté, že sa vám bude páčiť. je to akoby vás
nútili sledovať video plné násilia, na ktoré sa strašne nechcete pozerať, nemôžete si však pomôcť a čítate ďalej a ďalej…
hltáte každé písmeno, ale zároveň to celé nenávidíte…
Vraní dívka nie je prvoplánovo napísaný román, aj keď autorské duo sa v jednom
rozhovore vyjadrilo, že ho napísali len z „z pomsty a pre prachy“. v pozadí
príbehu sedí niečo viac jako len suchá túžba napísať kontroverzný krvák. niečo
čierne, zabudnuté, čo trčí, tlačí a škriabe a nenechá na pokoji – kolektívne svedomie,
vina za všetko čo sa v dnešnom svete deje. to všetko, na čo sa pozeráme v správách
a snažíme sa predsa žiť normálne, nevnímať zlo. ale zlo tu je a vždy bude.
ja to akoby sa autori snažili násilným spôsobom ukázať to, čo
vidieť nechceme. kniha je skutočne plná nechutných, šokujúcich scén a situácií,
z ktorých sa citlivejším osobám môže robiť nevoľno… ani neviem komu by som knihu vlastne
odporučila. asi všetkým zvedavým, ktorých kniha niečím zaujala.
je to záludný text. plný odbočiek a filozofických myšlienok.
neviem prečo, ale od začiatku som mala
pocit, že je kniha tak nejako predvídateľná.
román je však komplexný, posúva čitateľove hranice až do úplneho
maxima. ako samotný text aj postavy sú vystavené tomu istému princípu – autori testujú
koľko znesiete. doslova kopú do vašich hraníc. ťukajú na dušu.
po prečítaní vo vás ostáva taký ten hnusne lepkavý, nasladlý,
bojazlivý pocit. ako nejaká škvrna, ktorú nie je možné vyprať.
Erik Axl Sund majú
veľmi prepracovaný, disciplinovaný a perfekcionistický štýl písania. každé
slovo je starostlivo vykresané, každá veta sedí.
niektoré state si budete musieť prečítať viackrát, aby ste
ich pochopili a vstrebali ich význam.
hlavne psychologické pochody a stavy
šialenstva postáv sú vykreslené brilantne. dýchate a cítite spolu s postavami.
a nie je to príjemné. dokážu vás vtiahnuť do deja a i keď sa bránite, prosíte,
neviete s čítaním prestať.
chcela som a zároveň som nechcela aby to skončilo.
nepoviem, že sa teším
na druhý diel - som skôr sakra zvedavá.
lebo sú nepredvídateľní. a majstri v skladaní slov.
fakt machri.
a strašidelní, dopekla, strašlivo strašidelní.
krá krá
Má mi každým dnem dorazit poštou, tak jsem zvědavá, jak se mi bude líbit :)
OdpovedaťOdstrániťDaj vedieť ako sa potom páčila! Bude recenzia? .-)
OdstrániťParádně sepsaná recenze!
OdpovedaťOdstrániťJá Ti ale nevím, mně se do téhle knihy vůbec nechce. Důvod je také rodičovství. To jak jsi zmínila, že jako matka jsi měl hrůzu knihu otevřít. Mám to stejné. Jakmile se v knihách děje dětem něco ošklivého, hned to promítám na sebe a na Huga a není mi z toho vůbec dobře. Teď poslouchám čtenou knihu "Písečný muž" a když si představím, že by Hugo byl 13 let zavřený nějakým psychopatem kdovíkde, úplně z toho šílím.
Tak nějak tuším, že v téhle knize bude důvodů "šílet" podstatně více.
Ale navnadila jsi mě svojí rocenzí opravdu hodně, to zase jo ;-)
Dušan, radšej to nečítaj, fakt nie :-) alebo to skús, ale musíš sa fakt odosobniť, inak to nejde... Ak to zoberiem z tej čisto literárnej stránky, tak je to superdielo, po technickej stránke a čo sa týka vystavania príbehu je kniha fakt dobrá. Ale tá téma, je to proste too much kontroverzné a veľmi veľmi nepríjemné. Urob si v kníhkupectve radšej ten preventívny "screening", ale ono tie hrozy aj tak nevyskakujú takto naoko - sú ukryté v texte :-) autori sú proste totálni magori no :-D a díky moc za komentár!
OdpovedaťOdstrániťPerfektní recenze, úplně si dovedu představittu atmosféru, ale nejsem si jisá, že bych jí vydýchala v klidu :)
OdpovedaťOdstrániťno v klidu určitě ne :-) je to husté a temné. fakt sú dobrí. ale strašne lepkavá kniha. čierna. mám ju uloženú medzi Keplerovcami a Larssonom, k ostatnym knizkam ju radsej ani nedavam, bali by sa :-)
OdpovedaťOdstrániťNo, tak nevím, jestli mě víc navnazuješ, nebo odrazuješ. Ale to první u knih obvykle vyhrává, zvědavost. Posunutí nějakého tabu. Já jsem si myslela, že jsem právě dočetla tu největší hrůzu (viz včerejší recenze), ale tohle bude ještě drsnější...
OdpovedaťOdstrániťJani, nechám to na Teba, ale každopádne si myslím, že keď si zdolala Laskavou bohyni, tak si už dosť vytrénovaná :-) ale asi by som si tie knižky nedávala hneď po sebe, aby Ťa neklepla depka z toho :-) Vraní dívka je dosť taká "doznievajúca", myslím ten pocit po prečítaní... a ďakujem za komentár :-)
OdpovedaťOdstrániťnordic rulez !!!
OdpovedaťOdstrániťou yeah!
OdpovedaťOdstrániť