sobota 6. júna 2015

ZABIJÁCI aka moje sklamané zlomené severské srdce

Dánsko, 2015, 119 min

HODNOTENIE: 65%



sakra, ja som sa  na ten film tak tešila!

v traileri to bolo špičkové. na upútavkách magnetické. vravela som si: konečne poriadna temná detektívka po „Muži, ktorí nenávia ženy“ + silná ženská hrdinka. to predsa musí fungovať!

no.



začiatok bol brilantný. vynikajúce flashové zábery ako facka, šoková terapia na chytenie pozornosti. od tej chvíle dej nedal vydýchnuť, všetko išlo v perfektne našlapanom tempe, divné postavy a okamihy a v jeden moment akoby utlo – keď sa pán režisér rozhodol, že nám vyzradí kto budú naši podozriví.



nedokázala som napínavo vnímať dej, lebo režisér mi pred každým potenciálne zaujímavým záberom vtlačil medzi oči vysvetlenie, nič nenechal zahalené. prečo toto niekto robí v detektívke? Irenko, řekni mi proč…

taký ten pocit, že idem do kina na film, ktorý mi pripomína film „Muži, ktorí nenávidia ženy“ a celý ten film pripomína film „Muži, ktorí nenávidia ženy“. neviem či bolo práve šťastné zveriť scenár človeku, ktorý napísal adaptáciu Larssonovej knihy k spomínanému úspešnému filmu. našla som tam až príliš veľa rovnakých paralel. 



tak som chcela aby v tom bolo niečo viac, aby to bolo prepracovanejšie, aby nám ukázali viac z vnútra postáv, boli príliš ploché, chýbali mi ich príbehy. takto sa inak presvedčivo stvárnená dvojka detektívov naprosto stratila v rukách scenáristu a režiséra.

nedotiahnutosť postáv bola výhodná jedine pre detektíva Carla. plochosť a surovosť stvárnenia podfarbilo jeho sebadeštrukčnú postavu, ale i tak som nepochopila prečo sa tak vehementne angažuje v záchrane Kimmie. túžba po spravodlivosti, pravde? nepasovaný anjel strážny, nebodaj láska? kde sa v ňom, doprdele, zrodila tá zúrivá túžba ju chrániť?



nechápem prečo v roli Kimmie neostala herečka, ktorá hrala jej „mladšiu“ verziu - Sarah-Sofie Boussnina. bola geniálne zlomyselná, divoká, šialená, jej charakter zahrala  s mimoriadnym sebavedomím a ľahkosťou. jej postava ma fascinovala najviac. mala oveľa väčší spirit a charisma psychopatky, žrala som ju. čo sa o „dospelej“ verzii Kimmie povedať nedá.

strašne ju chceli namontovať do imidžu Lisbeth – večne nasratá, s kapucňou, chladná, agresívna, neprístupná, ale nemalo to hĺbku a vlastnú pečať.


najviac ma bavil charakter hlavného detektíva Carla. rebel, studený čumák, ľahostajný individualista, úprimný a úsečný ako päsť do ksichtu. neustále bažiaci po pravde, stratený vo svojej práci, v ktorej sa dokáže skryť a nemyslieť na svoju prázdnu realitu.

všetci detektívovia zo severských románov sú úplne mimo, samotári, autisti a to ma baví. s každým z nich by som sa chcela kamarátiť!



za čo dávam plus body je excelentne systematicky vyrozprávaný príbeh. myslím osnovu a strih. aj napriek tomu, že vo filme bolo veľa rôznych dejových odbočiek a slučiek, nestrácala som sa v nich práve kvôli precízne zvládnutej  narácii a práci so strihom.

horšie to bolo už so samotným obsahom rozprávania. príbeh krivká, pretože ho ťahajú dole scény plné dejových klišé. prosím, buďte na nás divákov trochu náročnejší, nie sme tak dementní ako si myslíte, máme radi tajomstvá a nevyzradené súčiastky príbehu.

niektoré scény sú až príliš naturálne a zbytočné – 4 x záber na mŕtveho bieleho pána vo vani plnej krvi som zrovna toľkokrát vidieť nemusela. rovnako ako príliš explicitné zábery znásilnení, vrážd a iných násilností.


som toho názoru, že je lepšie to niekedy nechať na fantáziu a pracovať len so zvukom. čo na začiatku filmu aj prebehlo, ale v prvej štvrtine akoby pán režisér zlenivel a chcel vyrozprávať príbeh príliš rýchlo.

vizualita niektorých záberov bola úchvatná – krásné nočné zábery dánskeho mesta, rozsiahlych lesov a zopár jemne presvietených záberov, ktoré boli esteticky veľmi vydarené.


ďalší problém bol hlavný záporňák – muž bez štipky charizmy. chýbala mi určitá excentrickosť, jeho čudné zvyky, rituály, chcela som mu viac vidieť "pod ruky. postava proste nemala dostatečné „gule“ na to, aby som jej uverila, že je fakt ale fakt strašne zlá.  

pozerať film v originálnej dánštine bol zážitok. umocňuje to dojem toho severského chladu, je to niečo úplne iné. každopádne som si nato musela na začiatku zvykať.

atmosférou mi to trochu pripomínalo Fincherove „Seven“. tvorcovia sa naozaj snažili vyberať tie najšpinavšie kulisy mesta.



záver: ako štandardná detektívka na piatkový večer v rámci odreagovania ok. 

takže som skôr nasratá, lebo som strašne chcela, aby to bolo viac. oveľa viac.

Sorry, ale u mňa upachtených 65%.



Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára