streda 17. júna 2015

ŽLTÝ DENNÍK FILOZOFA ALEBO ČO MA NAUČIL KEITH HARING

Posledné týždne so sebou všade nosím hrubú žltú knihu DENÍKY od Keitha Haringa. Pôvodne som ju chcela čítať, lebo ma jednoducho zaujímal jeho život. Nakoniec knihu vláčim v kabelke kamkoľvek idem, čítam a snažím sa pomaly prelúskavať Haringove myšlienky, ktoré sú miestami zmätené, úskočné a plné filozofických úvah a otázok.


Haring sa topí vo vlastnej hlave. Topí sa v otáznikoch, svojich individuálnych rozporoch, umeleckej zakomplexovanosti, svojich výtvarných nápadoch, ktoré nedokáže ovládať, kočírovať a kontrolovať. I keď sebekontrola je to najmenej po čom túži. Sníva o svojom unikátnom, sebevlastnom umení, ktoré nebude súčasťou žiadneho hnutia. Haring apeluje na jedinečnosť. Jedinečnosť každého života.
„Umenie ako život. Život ako umenie.“ 



Zdanlivo jednoduchá rovnica, ktorá ukrýva túžbu po slobode. Najväčší luxus súčasného sveta – sloboda. Nezaradenosť do systému, byť pánom svojho času, režírovať si každý svoj deň tak, aby som bola bližšie k svojmu vysnenému spôsobu žitia.

 Čo som sa od Keitha Haringa zatiaľ naučila? 

 1. Vždy hľadaj sám seba 

„Já jsem já. Možná vypadám jako vy, ale když se podíváte zblízka, dojde vám, že vůbec nejsem jako vy. Jsem úplně jiný. Vidím věci z úplně jiné perspektivy, protože jsem v životě prožil to, co vy ne, cítím jinak než vy, viděl jsem jiná místa a věci, žiju jiný život než vy, a proto mám úplně jinej uhel pohledu. Třeba mám na sobě stejné boty, můžu mít i stejný účes, ale kvůli tomu ještě nemáte právo mě někam zařazovat. Neznáte mě. Nikdy mě nebudete znát.“ (str.26) 

Preach it. Tieto slová by mohli každému vytesať od narodenia na stenu. Každý z nás je jedinečný, takže nie je priestor na vzájomné porovnávanie. Choroba dnešnej doby – sociálne siete a manifestácia materializmu. Egohonenie cez predmety, ktoré definujú môj spoločenský status. Značky, ktoré definujú moje „ja“, svoje sebahodnotenie a sebanáhľad. Deformované a nezdravé. Pritom stačí tak málo. Byť offline.



Ja sama mám s „odpojením“ problém, lebo som „online junkie“ najhrubšieho zrna, ale bojujem s tým statočne. Základ pre mňa je nezapadnúť do stáda. Nie programovo, afektovane a na truc. Nie je to žiadna záležitosť imidžu alebo umelej vydelenosti. Ide o to, že sa snažím hľadať samu seba. To pravé jadrné skutočné autentické ja. Myslím, že je nesmierne dôležité, aby si človek siahol hlboko do vlastného vnútra a snažil sa sám seba spoznať natoľko, že sa hrdo môže sám za seba postaviť a povedať: „toto som ja, takto žijem a som šťastný a naplnený“

 „Řečeno hodně zjednodušeně, lidi do jisté míry vědí, že se někdy cítí zvláštně nebo si připadají jinak, ale jen hrstka z nich se opravdu snaží příjít na kloub tomu, proč to vlastně je. Většina se to spíš snaží potlačit, a tak žijí schválně úplně opačně. Je to asi stejné, jako kdybyste na zdravý a neustále se měnící trávník položili jakousi mřížku a chtěli, aby ten trávník rostl podle ní.“ (str.58). 
V tom nenormálnom vonkajšom hluku je ťažké vypnúť a obrátiť pozornosť dovnútra, ale pomáha mi to vidieť čo naozaj chcem a ktorým smerom sa vydám najbližšie. Chcem žiť život, ktorý bude inšpirovať predovšetkým mňa. A moju dcéru. Aby videla a vedela, že každý človek je originálny, jedinečný a neexistuje niečo ako „lepší/horší“. Sme len odlišní. A to robí svet lepší a zaujímavý.


2. Celý svet je v pohybe, hýb sa s ním 

 „Nejsem začátek. Nejsem ani konec. Jsem jen okem řetězu.“ (s.74) 

Žijeme dobu závratných zmien. Tempo sa neustále zrýchluje, klopýtame v každodenním strese, uponáhľadom harmonograme, ktorý nás neúprosne tlačí ako o číslo menšie topánky.

Denodenne som s tým veľkomestským bláznincom konfrontovaná. Kto má odvahu na zmeny? Kto má rád zmeny? A teraz nemyslím zmeny typu – včera som sa prefarbila na blond alebo mám nové auto. Haring tvrdí, že jeho myšlienky boli vždy „živé“, takže nebolo možné pre neho myslieť konštantne a na dlhú dobu rovnako. Menil názory často a mal rád zmeny.


S nestálosťou názorov bojujem neustále. Milujem totiž zmeny. Prinášajú nový začiatok, nový systém, nové názory a uhly. Myslím, že človek, ktorý sa flexibilne dokáže prispôsobovať zmenám, má celkovo ľahší život. Ste automaticky schopní rýchlejšie sa adaptovať na nové podmienky, nových ľudí, nový jazyk, čokoľvek. A to vás robí silnejšími, lebo viete, že prežijete hocičo, hocikde, s hocikým. Pretože zmena je v nás samotných.
Nikdy není konec, protože právě to „nic“ vždy může být základem něčeho nového a jiného.“ 

 3. New York je „must see“ 

Haring v devätnástich rokoch odišiel študovať do New Yorku na Akadémiu výtvarných umení. Toto mesto vo veľkej miere ovplyvnilo jeho výtvarný štýl, najmä graffiti a street art, ktorým sa preslávil a neprestal s ním ani na vrchole slávy. New York sa jeho životom a zápiskami prelieva v pravidelnom rytme, bol na tomto meste závislý. Živil ho a New York živil Haringa.

       (zdroj obrázku: https://38.media.tumblr.com/3ce80df5e4161f10d02e8fcb2d30c314/tumblr_n3meewLlEY1smqfiko1_500.gif)

„Sedím si tu, píšu a je mi příjemně. Je to ale trochu zvláštní, cítít se příjemně v parku na Washington Square. Fenomén New Yorku lže prožívat tak různě. Každá jednotlivá situace může myšlenky člověka ovlivnit nesčetnými způsoby, záleží jen na rozpoložení a přístupu. Všechno se neustále mění.“ (str. 55). 

Z knihy priamo kričí a huláka atmosféra mesta a vtedajšia umelecká klíma, ktorá je podľa mňa v New Yorku citeľná dodnes. Toto chaosné, šialené mesto je môj dávny sen a to si píšte, že sa tam raz dostanem na dlhšie ako len na pár dní. Nikdy by som tam nevedela žiť, ale rada by som aspoň na mesiac skúsila jeho tep a tempo.

      (zdroj obrázku: http://media3.giphy.com/media/DrLZdk4kd763m/giphy.gif) 

Toľko nestrávených myšlienok a to som len na začiatku knihy. Pripadá mi, že čítam obrovský, popletený filozofický traktát. Práve kvôli vnútornej roztrieštenosti Haringa sa jeho denníkové zápisky čítajú ťažko. A nielen to - vyžadujú plné sústredenie, aby ste pochytili to kvantum myšlienok natesnaných na každú jednu voňavú stránku.

Je to však inšpirácia a vodotrysk nápadov, asociácií, ktoré vo vás prekvapivo začnú otvárať životné otázky vlastného bytia.

 Žlté filozofické denníky umelca z New Yorku ako motivačná literatúra pre 21.storočie.

 Bingo.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára